Florián Benkovič 

(1.1.1904 - 24.12.1968)

Florián Benkovič sa narodil roku 1904 v Závode. O jeho rodičoch a zázemí nemáme veľa vedomostí. Vieme, že obrábal svoj "grunt", pestoval vinič a choval domáce zvieratá. Jednoducho, živil sa tým čo si dopestoval, tak ako to bývalo bežné. Od svojej mladosti inklinoval k hudbe a postupne sa z neho stal ľudový muzikant, zberateľ piesní a nositeľ ľudových tradícií.

Závodský štrajch okolo r. 1950. Florián Benkovič s husľami a trúbkou.
Závodský štrajch okolo r. 1950. Florián Benkovič s husľami a trúbkou.

V dedine bol známy ako Frola Páňík. Krstné meno Frola bola bežná "skomolenina" mena Florián, avšak s priezviskom je to trochu zložitejšie. V našej dedine je dodnes bežné používať "nadávky". Ide vlastne o prezývky, ktoré bolo nutné použiť na rozpoznanie určitého rodu. Benkovičovcov mohli byť v obci aj rody tri a neboli spolu nijako rodinne previazaní. Preto ich bolo nutné rozlišovať pomocou prezývok. Páník mu vraj prischlo preto, lebo hral v dedinskom divadle a hral tam postavu, ktorá sa volala Páník Rozpánený.

"Kerí Benkovič, Páňík? To je dobrí muzikant!"

Od 20. rokov 20. storočia začal pôsobiť v novovzniknutej závodskej dychovej hudbe. Neskôr však na ňu však zanevrel a spolu s inými muzikantmi založil "štrajch". Popritom sa začal, pravdepodobne po stretnutí s Karolom Plickom, venovať zberu ľudových piesní. Piesne zbieral v obci, priľahlých mlynárskych osadách, ale aj v Moravskom Svätom Jáne a Sekuliach. V roku 1952 prevzal po rechtorovi Kertészovi úlohu organistu, ktorú vykonával až do svojej smrti.

Svadobná kapela okolo r. 1960.
Svadobná kapela okolo r. 1960.

Jeho osudové stretnutie prišlo asi v polovici 40-tych rokov, keď do dediny zavítal v rámci svojej zberateľskej činnosti operný spevák a národný umelec Dr. Janko Blaho. Nevieme, akým spôsobom sa obaja stretli, ale pravdepodobne, keď sa Blaho v dedine popýtal na dobrého speváka a muzikanta, tak sa mu dostalo jednoznačnej odpovede. Medzi Frolom a Blahom vzniklo dlhoročné  a úprimné priateľstvo. Janko Blaho bol v Závode ako doma. Chodieval sem často, nesmel tu chýbať na na hody a ešte dnes keď príde reč na Janka Blaha, tak ľudia spomínajú, že "spávau u Páňíkú".

"Z obce Závod som nútený ešte raz hovoriť o jeho vynikajúcom rodákovi Floriánovi Benkovičovi - Pánikovi, spevákovi, hudobníkovi, ľudovom rozprávačovi, organistovi. Pri mojom blúdení za pesničkami po Záhorí bol mi verným spolupracovníkom a nachádzal som v ňom nevyčerpateľnú studnicu ľudových piesní. Mal rád predovšetkým balady a historické piesne ako "Vídeň, milý Vídeň" a iné. Taký spevák a interpret sa už na Záhorí sotva narodí."

(Dr. Janko Blaho)

Florián Benkovič s Jankom Blahom, okolo r. 1962.
Florián Benkovič s Jankom Blahom, okolo r. 1962.

Frola ovplýval znalosťami o ľudových tradíciách, zvykoch, krojoch, a však i o dedine samotnej. V roku 1936 stáli Frola a jeho rodina ako modeli pre Martina Benku, ktorý ich maľoval v rámci štúdie krojov na Slovensku. Dcéra Júlia uviedla, že Frola bol s Martinom Benkom dobrý priateľ a tiež spolu hrávali. Je známe, že aj Martin Benka bol cimbalista aj huslista a znamenitý znalec ľudových piesní.

Florián Benkovič, jeho žena a syn v závodskych krojoch na maľbách od Martina Benku z rokov 1930-1940. 

(Zdroj: Martin Benka - Odev môjho ľudu)

"Novina, novina, co je za novina? Už sa ten náš Flóra od nás odebírá."

(spieval Janko Blaho na Flórom pohrebe)

Florián Benkovič sa nedožil príliš vysokého veku, zomrel v roku 1968 na poranenie pľúc, ktoré si spôsobil pádom z bicykla. Zanechal nám po sebe množstvo archívnych materiálov, ktoré môžeme s čistým svedomím zaradiť medzi skvosty záhoráckeho a závodského folklóru. 

Česť jeho pamiatke!


Viac o jeho živote a zachovanú piesňovú zbierku nájdete v novej knihe Florián Benkovič: Život a piesne

Jedna zo zapísaných piesní. (Zdroj: Janko Blaho - Záhorácké pjesňički)
Jedna zo zapísaných piesní. (Zdroj: Janko Blaho - Záhorácké pjesňički)

Spracoval: Mgr. Alexander Krajčír