Myšlienka

Florián Benkovič (s husľami a trúbkou) v 50-tych rokoch.
Florián Benkovič (s husľami a trúbkou) v 50-tych rokoch.

Korene záhoráckej piesne siahajú hlboko do minulosti. Už pred vznikom Veľkej Moravy poskytovalo povodie rieky Moravy tunajším obyvateľom dobré podmienky na živobytie a počas storočí tu vznikali a zanikali aj rôzne folklórne prejavy - zvyky, piesne, tance. Dodnes sa zachovali baladické piesne s textami pochádzajúcimi z napoleonských či tureckých čias.

Baladické a melancholické piesne sú pre "Moravanov" veľmi príznačné. Dokazujú to aj etnomuzikologické zápisy zo začiatku 19. storočia, ktoré opisujú ich takmer výhradne mollovú tonalitu. Je dôvod domnievať sa, že tieto piesne vyjadrujú strasti ľudí, ktorí museli čeliť častým vpádom iných národov. Je dôležité zdôrazniť, že si svoje územie aj napriek stratám ubránili.

"De je dobré picí, tam aj dúhé živobicí."

Folklór a ľudové tradície zo Záhoria nie je jednoduché komplexne popísať. Záhorie vo svojom vývoji podliehalo pomerne rýchlym kultúrnym a sociálnym zmenám a v porovnaní so zvyškom Slovenska jestvuje zo Záhoria málo etnologických záznamov. Aj preto vyžaduje záhorácky folklór hlbšie skúmanie. To platí aj o jeho osobnostiach. Častokrát totiž pôvodné tradície zostávajú v rukách niektorých rodín, prípadne jedného oduševneného človeka - dedinskej osobnosti. Jednou z takýchto osobností bol aj závodský rodák Florián Benkovič. Práve jemu je venovaná prehliadka, ktorá nesie jeho meno, odkaz a zároveň apel na vypátranie piesní, ktoré zapísal v Závode a v okolitých obciach. Účelom prehliadky je zároveň rozširovanie pôvodných záhoráckych piesní.


Podporte myšlienku Frolovej notečky sledovaním tejto stránky, a to aj na Facebooku.

Podujatie podporili: